Najčastejšie choroby

Aké sú najčastejšie choroby hydiny a ako im možno predchádzať?

Za zdravé zviera môžeme považovať to, ktoré nejaví odchýlky v porovnaní s ostatnými členmi kŕdľa a tiež také zviera, ktoré chovateľovi poskytuje maximálnu úžitkovosť.

Zdroj informácií o ochoreniach hydiny:

PRÍRUČKA PRE CHOVATEĽOV HYDINY

MVDr. Darina Pospišilová, PhD, vetservis.sk

MVDr. Peter Supuka, VETSERVIS, s.r.o.,

Práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy číslo VMSP-P-0024-09“: Systém chovu hospodárskych zvierat s využitím probiotík a rastlinných látok so zameraním na produkciu funkčných potravín živočíšneho pôvodu, VETSERVIS, s.r.o.,

Najčastejšie choroby hydiny v drobnochove.

Choroby zvierat možno všeobecne rozdeliť do dvoch základných skupín:

–  infekčné choroby

· vírusové

· bakteriálne

· plesňové

· parazitárne

– neinfekčné choroby – zapríčinené rôznymi faktormi

· genetickou predispozíciou

· nevhodným kŕmením

· zlou zoohygienou a zootechnikou

· otravami, poraneniami atď.

Neinfekčné a infekčné choroby nie je možné od seba úplne oddeliť. Zvyčajne pri zvýšenej chorobnosti a úhynoch zvierat sa v chove uplatňujú viaceré neinfekčné a infekčné faktory.

Len cielenou komplexnou diagnostikou je možné problém v chove úspešne riešiť. Vo všeobecnosti platí, že prešľachtené zvieratá (prevažne homozygotné jedince) majú nižšiu celkovú odolnosť proti chorobám, pretože šľachtením sa zlepšovali úžitkové a exteriérové vlastnosti, nie rezistencia voči chorobám.

Všeobecné zásady prevencie chorôb hydiny

Hydina je pomerne zložitý pacient, a to najmä z toho dôvodu, že veľa ochorení má v počiatočnom štádiu veľmi podobné príznaky a preto si treba uvedomiť, že účinná prevencia chorôb je 90 % konečného úspechu či neúspechu v chove.

Základom účinnej prevencie a liečby je poznať pôvodcu ochorenia.

Z lekárskeho hľadiska je najvhodnejšie pred zahájením liečby poznať dôkladnú anamnézu – priebeh ochorenia a v ideálnom prípade mať k dispozícii výsledky z laboratórnej diagnostiky.

Mnohí chovatelia veľmi často a zbytočne používajú rôzne lieky na prevenciu alebo pri podozrení na nejakú chorobu bez určenia diagnózy.

Pri takomto necielenom použití liekov – antibiotík, antikokcidík, antihistaminík, hormonálnych liekov sa síce často príznaky ochorenia potlačia, ale problém sa nelieči, ochorenie sa v krátkom čase zopakuje a pri opätovnom použití rovnakého postupu je táto liečba už neúčinná.

V chove, kde sú tieto lieky neodôvodnene používané alebo sa používajú na takzvané „preliečovanie“, je výskyt zdravotných problémov oveľa častejší ako v chove, kde sa na prevenciu chorôb alebo pri zdravotných problémoch používajú prírodné podporné látky, ktoré podporujú obranné mechanizmy zvierat (probiotiká, prebiotiká, rastlinné prípravky, vitamíny, prirodzená potrava…)

Prevencia chorôb v chove hydiny spočíva:

1. v správnej zoohygiene, zootechnike a vo výbere vhodného plemena pre podmienky daného chovu,

2. v správnom kŕmení prevažne čerstvým, zdravotne bezchybným, plnohodnotným a vyváženým krmivom, ktoré je pre daný druh zvierat fyziologické. Skrmovanie nesprávne vybraných kŕmnych zmesí býva častokrát príčinou zdravotných problémov v chovoch zvierat. Ak sú zložky v kŕmnej zmesi staré alebo zle skladované, dochádza k rozkladu tukov a vzniku látok, ktoré sú pre organizmus tiež toxické,

3. v rešpektovaní fyziologických potrieb a prirodzených vlastností druhu chovaných zvierat,

4. v správnej podpore nešpecifickej – celkovej odolnosti zvierat, a to v čase, keď to najviac potrebujú – rast, obdobie rozmnožovanie, prechodné obdobie (zima – jar, jeseň – zima), v období výstav atd. Najúčinnejším a najzdravším spôsobom zvýšenia odolnosti je použitie prírodných látok – probiotík, prebiotík, rastlinných prípravkov, vitamínov…

5. v cielenom vakcinačnom programe určenom podľa aktuálnej epizotologickejsituácie v chove a okolí. V zásade by sa mali zvieratá vakcinovať len proti chorobám, ktoré im naozaj a aktuálne môžu hroziť. Nadmerná a necielená vakcinácia zaťažuje organizmus a môže zvieratám uškodiť.

Každý chov má svoje špecifiká a rôzne podmienky, preto sa vyššie uvedené body nedajú zovšeobecniť. Sú to hlavné zásady, ktoré platia pri chove všetkých druhov zvierat.

Základom prevencie všetkých infekčných chorôb je podpora nešpecifických obranných mechanizmov – celkovej imunity zvierat.

Okrem dobrej zoohygieny a kŕmenia je dôležitá podpora trávenia, činnosti pečene, obličiek a detoxikačných – čistiacich mechanizmov organizmu. Najväčší imunitný orgán je sliznica celého tráviaceho systému, najmä čriev.

Črevá sa pokladajú za „vnútorný vonkajšok organizmu“ – najväčšiu styčnú plochu organizmu s vonkajším prostredím.

Preto sa na nešpecifickú podporu imunity odporúča podávať:

1. probiotiká, prebiotiká (PROPOUL), ktoré podporujú trávenie, metabolizmus, potláčajú množenie podmienečne patogénnych baktérií, kvasiniek aj vírusov

2. humínové kyseliny (HUMAC NATUR), ktoré pôsobia detoxikačne, antisepticky, protiplesňovo, podporujú rast, úžitkovosť – stabilizujú zdravie zvierat .

Prevencia a podpora liečby častých problémov v chove hydiny – odporúčané prípravky:

– podpora rastu mláďat – PROPOUL, CARNIFARM, AMINOVIT

– pri zmenách krmiva, nechutenstve, príznaky kokcidiózy – CITROENZYMIX, PROPOUL

– nádcha, kašeľ, prevencia dýchacích problémov, podpora liečby infekčných chorôb – NEFROVET, AMINOVIT, MENTOVET

– hnačka – diéta (vhodný je jačmeň) a dostatok pitnej vody, CARBO fito, PROPOUL, CITROENZYMIX, zistiť príčinu hnačky

– liečba na základe stanovenej diagnózy, prevencia aby sa hnačka v chove neopakovala – kvalitné krmivo, PROPOUL…

– pri problémoch s nekvalitným krmivom, podozrenie na otravu: výmena krmiva, resp. odstránenie zdroja otravy, prípravky: HUMAC NATUR, SILIVET, PROPOUL – vonkajšie parazity – EKOSIP – posyp, podávať vitamín B1 – tiamin alebo B-komplex. Vhodný je aj AMINOVIT, probiotiká, vyčistenie prostredia, podstielka z orechových listov a iné.

Aj v malých chovoch zvyčajne koluje v prostredí veľa potenciálne patogénnych vírusov ako vírus aviárnej encefalomyelitídy, rôzne kmene reovírusov, adenovírusov, vírus infekčnej burzitídy aj bronchidídy, cirkovírusy a ďalšie, ktoré vo veľkochovoch môžu spôsobiť vážne problémy zvyčajne pri spolupôsobení viacerých faktorov (vnímavosť hybrida, nevhodné krmivo, preplnenie haly, nesprávne vetranie…).

V malochovoch, kde sú zvieratá chované v prirodzených podmienkach sa zvyčajne neuplatnia.

Pri podozrení na vírusové ochorenie sa odporúča zvýšiť celkovú obranyschopnosť organizmu podporením funkcií tráviaceho i dýchacieho systému, pečene a obličiek (PROPOUL, MENTOVET, SILIVET, NEFROVET, AMINOVIT. …).

V drobnochove môže najväčšie straty úhynom spôsobiť vírus vtáčej chrípky a vírus pseudomoru hydiny.

Častý je výskyt kiahní – diftérie a v poslednom období sa vyskytla aj infekčná laryngotracheitída.

Problematika vtáčej chrípky bola v poslednom období dosť diskutovaná.

Pri nakazení hydiny virulentným vírusom býva až 100 % mortalita zvierat, ktoré nemajú protilátky proti danému typu vírusu.

Najvnímavejšie na chrípku sú morky. Patogénne, ale aj antigénne vlastnosti vírusu aviárnej chrípky sa veľmi rýchlo menia v závislosti od pasážovania sa na vnímavých zvieratách.

Ak vírus má možnosť infikovať veľké množstvo vtákov bez protilátok v pomerne krátkom čase (vo veľkochove), zvýši sa jeho patogenita. Naopak, keď patogénny vírus v prostredí pretrváva dlhšie obdobie, vtedy sa vyskytujú zvieratá, ktoré sa s týmto vírusom už stretli a prežili, majú proti nemu vytvorené protilátky.

Ak vírus spätne infikuje takéto zvieratá, už nie je pre ne tak nebezpečný a postupne sám stráca svoje patogénne vlastnosti.

Prevencia aviárnej chrípky spočíva v dodržiavaní zoohygienických opatrení hlavne v období, keď je možnosť infekcie, v podpore celkovej odolnosti a zdravia hydiny minimalizovaním stresových situácií…

Vírus pseudomoru holubov je varianta vírusu pseudomoru hydiny adaptovaná na holubov.

Pre kurčatá je tento kmeň málo patogénny, pričom existuje krížová imunita. Vírus pseudomoru hydiny môže mať rozdielne patogénne vlastnosti.

Prevencia paramyxovírusových infekcií vtákov je okrem vakcinácie rovnaká ako pri chrípke.

V drobnochove hydiny sa odporúča vakcinácia proti pseudomoru hydiny: kurčatá v treťom týždni veku a celého chovného kŕdľa raz ročne, napr. v jeseni. V drobnochove stačí používanie živej vakcíny.

Ochorenie má kožnú a slizničnú formu.

Je známa aj zmiešaná forma, infekcia nosných dutín a latentná infekcia.

Pri kožnej forme sa tvoria na koži, hlavne na neoperených miestach tela drobné pľuzgieriky, ktoré sa zlievajú a vytvárajú chrasty, ktoré môžu mokvať a sekundárne sa môžu bakteriálne kontaminovať.

Slizničná forma sa prejavuje tvorbou difteroidných pablán na sliznici zobákovej dutiny a nosa, ktoré pri odstránení krvácajú. Hydina má dýchacie ťažkosti – dusenie, sťažený je príjem krmiva. Úhyn pri tejto forme býva vyšší. Infekcia sa prenáša kontaktom s chorými vtákmi, infikovaným náradím a hmyzom. Infekcia sa najčastejšie prejaví v jeseni až zime alebo na konci znáškového obdobia, čo tiež súvisí so znížením celkovej odolnosti zvierat, vlhkým a chladnejším obdobím.

Prevencia spočíva v podpore nešpecifickej imunity správnym kŕmením, dobrou zoohygienou a sledovaním epizootologickej situácie.

Na ohrozenom území sa chovy hydiny a holubov vakcinujú.

Liečba postihnutých zvierat spočíva v lokálnom ošetrovaní zmien jódglycerínom a podpore celkovej odolnosti (NEFROVET, ADESOL, AMINOVIT, vitamín A…) I

Pôvodcom je herpesvírus, ktorý u infikovaných zvierat dlhodobo pretrváva aj po vyliečení. Vírus môžu prenášať aj klinicky zdravé zvieratá pochádzajúce z infikovaného chovu.

Toto ochorenie môže byť príčinou imunitného oslabenia zvierat a následnou zvýšenou vnímavosťou na iné infekčné choroby.

Choroba sa prejavuje chrapľavým, sťaženým dýchaním, výtokom z nosových otvorov, očí, zobáka. Patologickou pitvou sa zistia hlienové a syru podobné nálepy na sliznici hrtanu a trachey, niekedy zápal pľúc.

Ochorenie sa v ostatných rokoch zavlieklo na územie Slovenska z okolitých štátov. K šíreniu choroby prispieva nekontrolovaný a neodborný chov bažantov s následným vypúšťaním do prírody za účelom lovu, ako aj nekontrolovaný dovoz a predaj hydiny.

Prevencia spočíva v ochrane chovu pred zavlečením nákazy, ako je nákup hydiny len z kontrolovaného chovu a podporou imunitného systému zvierat.

Liečba je založená na podpore dýchania a vylučovania (NEFROVET) a podpore celkovej imunity (HUMAC NATUR, PROPOUL). Je vhodné podávať zelené krmivo a vitamín A. Zvieratá sú aj po vyliečení celoživotnými nositeľmi vírusu, ktorý môžu pri oslabení odolnosti opäť vylučovať do prostredia.

Chronická forma sa prejavuje postihnutím periférnych nervov – parézou až paralýzou behákov či krídel s následným úhynom následkom vysilenia, smädu a hladu, alebo postihnutím očí.

Očná forma sa vyskytuje len u dospelých zvierat, oko ostáva trvale postihnuté. Pokiaľ si zviera nájde potravu a vodu nedochádza ku zmenám celkového zdravotného stavu, zostáva však trvalým vírusonosičom.

Priebeh a forma choroby závisí od patogenity a množstva pôvodcu, veku (včasnosti infekcie), imunitného stavu a genetickej vnímavosti infikovaných zvierat a na zoohygienických podmienkach v chove. Vírus má imunosupresívne účinky, čo sa môže prejaviť aj vyšším výskytom bakteriálnych, plesňových a parazitárnych chorôb v chove a nedostatočnou imunologickou odpoveďou na vakcinácie.

Najviac vnímavé na infekciu sú malé kurčatá, najmä v prvom týždni po vyliahnutí. Vekom sa ich vnímavosť znižuje. Materské protilátky ich nechránia pred infekciou. Staršie zvieratá sa môžu tiež nakaziť, ale zvyčajne bez klinického prejavu ochorenia alebo s prejavom chronických foriem choroby. Zdrojom infekcie v chove sú staršie infikované zvieratá a chovné zariadenie – hlavne prach z peria, ktorý sa usádza na vetracích systémoch, stenách… Čím mladšie je kurča a čím väčšie je množstvo vírusu v prostredí, tým je forma a priebeh choroby horší. Diagnóza sa určí na základe klinických a patologicko-anatomických príznakoch. Potvrdí sa sérologickým a histologickým vyšetrením. Diferenciálne diagnosticky treba vylúčiť retrovírusovéinfekcie, tuberkulózu hydiny, pseudomor hydiny, hypovitaminózy B, D a E, niektoré parazitózy.

Prevencia spočíva hlavne v dôslednej asanácii a čistení chovných zariadení, liahní, v izolácii a likvidácii infikovaných a latentne chorých zvierat.

Vakcinovať možno jednodňové kurčatá v liahni živou hlboko zmrazenou vakcínou injekčne do svalu. Vakcína sa musí uchovávať v tekutom dusíku a manipulácia s ňou je náročná, preto sa v malých liahňach a pri prirodzenom liahnutí hydiny vakcinácia nerobí.

Pre veľkochovy sa vakcinujú kurčatá – budúci rodičia a kuričky znáškových plemien. Brojlerové kurčatá, ktoré sa vykrmujú do cca 42 dní veku nie je potrebné vakcinovať, pretože klinicky sa infekcia prejaví zvyčajne až u starších kurčiat.

V súčasnosti sa šľachtenie hydiny zameriava aj na zvýšenie genetickej odolnosti proti Markovej chorobe. Základom prevencie však ostávajú dobré zoohygienické podmienky!

Chorobu je potrebné odlíšiť od ďalšieho nádorového ochorenia – leukózy hydiny, ktorá má viacero foriem.

Základným diferenciálnym znakom odlišujúcim Markovu chorobu a leukózu je vek klinického postihnutia.

Pri Markovej chorobe sa lymfoidné nádory tvoria do veku 6 mesiacov, pri leukóze u zvierat starších ako 6 mesiacov. Klinickú a patologicko-anatomickú diagnózu potvrdí sérologické a histologické vyšetrenie.

Prevencia v drobnochove spočíva predovšetkým v možnosti chovu klasických – menej prešľachtených plemien hydiny, ktoré sú geneticky odolnejšie.

Zamedzením zavlečenia vírusov do chovu prikúpenou hydinou, čo je veľmi ťažké, keďže kurčatá infikované (horizontálne v liahni alebo vertikálne od rodičov) nemajú žiadne klinické príznaky. Choroba sa u nich môže prejaviť až v neskoršom období alebo sa nemusí prejaviť. Infikované zvieratá sú nositeľmi génu – provírusu, ktorý „odovzdávajú“ svojmu potomstvu. Príbuzenská plemenitba napomáha šíreniu retrovírusov.

Pri chove vysoko úžitkových plemien a hybridov hydiny v drobnochove je potrebné vyradiť klinicky choré alebo podozrivé kusy, podporovať celkovú odolnosť zvierat a znižovať možnosti iných imunosupresívne pôsobiacich faktorov.

Prejavuje sa chudnutím, stratou peria, krvácaninami na osrdcovníku, pečeni, slezine, zväčšením pečene, difteroidnými zmenami a vredmi na sliznici zobákovej dutiny, jazyka a hrtana.

Choroba sa šíri horizontálne aj vertikálne. Malé húsatá a pižmové káčatá, po infekcii často už v liahni, hynú veľmi skoro s perakútnym priebehom choroby. Staršie zvieratá po nakazení vykazujú nižšiu chorobnosť aj úhyn, choroba sa prejavuje ospalosťou, stratou peria na chrbte, pohybovými problémami, výtokom z nosa, zdurením kostrčovej žľazy, hnačkou, chudnutím. Po prekonaní choroby zvieratá ostávajú celoživotnými vírusonosičmi.

Prevencia choroby spočíva v dodržiavaní zoohygienických opatrení na zabránenie zavlečenia nákazy do chovu. V chovoch zamoreným a ohrozených nákazou sa používa živá vakcína a hyperimúnne sérum u mláďat.

Vnímavé sú kačice domáce, kačice pižmové, husi a pravdepodobne najvnímavejšie sú krížence tzv. husokačky (mulard). Najčastejšie ochorejú zvieratá, ktoré majú prístup na voľné vodné plochy, kde zdrojom nákazy sú infikované divo žijúce vodné vtáky, ktoré sú rezervoármi vírusu, ktorý vylučujú do prostredia trusom, sekrétmi slizníc. Vstupnou bránou infekcie je sliznica zobáka, nosových dutín, očnej spojivky. Nie je vylúčený ani prenos krv cicajúcim hmyzom. Vnímavé sú všetky vekové kategórie kačíc, ale vyššie straty bývajú u dospelých zvierat. Úhyny bývajú náhle u zvierat v dobrej kondícií. Klinické prejavy sú malátnosť, extrémny smäd, serózny až hnisavý výtok v očí a nosa, vodnatá hnačka. Pitevný nález je charakterizovaný poškodením ciev – krvácaniny na slizniciach a serózach, výlev krvi do telovej dutiny, zmenami na lymfatických orgánoch a degenerácia pečene, obličiek.

Po prekonaní infekcie zvieratá ostávajú vírusonosičmi.

Sú známe 3 typy.

Na vírusové hepatitídy častejšie ochorejú malé káčatá, staršie kačky sú menej vnímavé. Prevencia týchto ochorení spočíva v ochrane chovu pred zavlečením nákazy divo žijúcimi vtákmi, prikúpenými zvieratami. Možnou prevenciou je podpora celkovej odolnosti zvierat (HUMAC NATUR, PROPOUL). Vakcinácia u nás nie je bežne dostupná. Pri prvých prejavoch choroby je potrebné urobiť chovateľské opatrenia – oddeliť klinicky choré zvieratá, zoohygienické opatrenia – zistiť zdroj nákazy. Na podporu organizmu možno podávať prípravky: NEFROVET – podpora vylučovania vírusov z organizmu, CARBO fito – podpora liečby hnačky, SILIVET – podpora regenerácie pečene, HUMAC NATUR, PROPOUL, AMINOVIT – podpora nešpecifickej imunity, regenerácie organizmu.

Niektoré bakteriálne infekcie v malochovateľských podmienkach, na rozdiel od veľkochovov, sa môžu vyskytovať častejšie, s výraznejším klinickým prejavom aj vyššími stratami.

Je to dané hlavne tým, že hydina v drobnochove máva bližší kontakt s voľne žijúcimi vtákmi aj inými zvieratami. V malých chovoch býva spolu umiestnená staršia hydina s mladou aj rôzne druhy hydiny v jednom objekte.

Hydina sa zvyčajne prikupuje od neznámych chovateľov a často sa hneď pridá k zvieratám v chove bez dostatočne dlhej izolácie – karantény. V drobnochove sa častejšie nerešpektujú možnosti prenosu nákaz ako vo veľkochovoch – pravidelná asanácia chovných zariadení, nástrojov, výbehov, „oddych“ – vysušenie, vyslnenie, resp. vymrazenie priestorov, výbehov. Patogénne baktérie zvyčajne môžu infikovať a množiť sa v organizme rôznych druhov zvierat (na rozdiel od väčšiny vírusov aj parazitov – ktoré bývajú viazané na druh hostiteľa). Mnohé baktérie sa môžu množiť aj v prostredí – v organickej hmote napr. vo zvyškoch krmiva, resp. dlhodobo prežívajú v prostredí – v pôde, vo vode ako napr. listérie, klostrídie…

Bakteriálne infekcie, ktoré sa v drobnochovoch vyskytujú a môžu byť nebezpečné aj s ohľadom na zdravie človeka sú hlavne: tuberkulóza, salmonelóza, červienka, chlamydióza, listerióza, pasteurelóza.

V chovoch hydiny sa tiež môžu vyskytovať viaceré bakteriálne choroby spôsobené napr. stafylokokmi – S. aureus, S. epidermidis, ktoré postihujú kĺby, šľachy, kožu, kde spôsobujú zápal a tvorbu abscesov.

Najčastejšie bakteriálne choroby hydiny:

Nekrotická enteritída

je spôsobená toxínmi baktérie C. perfringens – pri ich premnožení.

Klostrídie sú bežne prítomné v hrubom čreve zvierat, ich spóry sú v pôde, vo vode. Nekrotická enteritída sa prejaví hnačkou aj s prímesou krvi, spomalením rastu, úhynmi.

Klinické príznaky sú veľmi podobné a často sa zamieňajú za kokcidiózu. Tieto choroby sa v chove najčastejšie vyskytujú súčasne, nakoľko podmienky pre uplatnenie sa kokcídií aj klostrídií sú podobné – zvýšenie pH črevného obsahu – pri zmenách krmiva, pri vysokom podiele bielkovín v krmive, pri zlom trávení – dysbakterióze, pri krmive zdravotne závadnom (zaplesnivelom)

Na liečbu sa používajú antibiotiká. Oveľa účinnejšie, bezpečnejšie a trvalejšie riešenie je preventívne aj liečebne podávanie prípravkov na podporu trávenia CITROENZYMIX a priobiotík PROPOUL a odstránenie príčin – úprava kŕmnej dávky, postupné zmeny krmiva.

Klostrídie môžu spôsobiť aj gangrenózmu dermatitídu, ktorá sa prejavuje nekrózou kože, podkožia aj svalov, často sprevádzaná aj stafylokovou a E.coli infekciou. Vstupnou bránou infekcie je poškodená koža. Predispozičné faktory sú nekrobioticképrocesy v koži – pomliaždeniny, imunosupresívne stavy pri niektorých virózach, nedostatočná výživa.

Liečba spočíva v lokálnom ošetrení kože jódovými preparátmi (PVP jód), podpore celkovej odolnosti organizmu zvierat, zlepšení zoohygieny a kŕmenia.

Hemofilová nádcha

– pôvodcom je Haemophilus paragallinarum.

Hlavným zdrojom sú latentne infikované vtáky (bacilonosiči), ktoré baktérie vylučujú do prostredia nosnými sekrétmi. Choroba sa prejavuje výtokom z nosa, zdurením infraorbitárnych dutín, zápalom očných spojiviek, sťaženým dýchaním.

Choroba sa v chove rýchlo šíri, ochorejú skôr dospelé vtáky ako mláďatá. Prevencia a liečba spočíva v zamedzení zavlečenia choroby do chovu, podporou celkovej odolnosti a podporou rýchleho vylúčenia baktérií podávaním prípravku NEFROVET, MENTOVET, vitamíny A,D,E, AMINOVIT, vitamín A…

Vtáky po vyliečení (aj pri použití antibiotík a chemoterapeutík) zvyčajne ostávajú trvalými bacilonosičmi.

Listerióza

je pomerne vzácne ochorenie u vtákov, ktoré sa môže prejaviť septikémiou alebo encefalitídou.

Pôvodcom je Listeria monocytogenes. Je to saprofyt, bežne sa nachádza v pôde, vo vode v tráviacom trakte zvierat. Patogénne kmene listérií môžu prechádzať cez črevnú sliznicu do krvného obehu pri oslabení celkovej odolnosti zvierat – zimné mesiace, zdravotne narušené krmivo.

Listérie sa uplatnia hlavne pri narušení bakteriálnej rovnováhy v tráviacom trakte zvierat na úkor laktobacilov. Preto prevencia aj liečba spočíva v podpore symbiotických mikroorganizmov (hlavne laktobacilov) v tráviacom systéme zvierat podávaním probiotických prípravkov – PROPOUL a kvalitným kŕmením.

Červienka

je vážne ochorenie vyskytujúce sa najmä u prasiat. Môžu ochorieť aj vtáci.

Najviac vnímavé sú morky, u ktorých sa choroba prejavuje zvýšeným úhynom trvajúcim niekoľko týždňov aj mesiacov.

Zvieratá sú podráždené, majú neistú chôdzu, znižujú sa prírastky, zdurené sú kožné prívesky, vyskytuje sa anémia, cyanóza.

Zdrojom infekcie sú choré zvieratá, kontaminovaná pôda, voda, rybacia múčka. Vstupnou bránou infekcie je poranená koža a sliznice. Patologicko-anatomicky sa zisťujú krvácaniny na srdci a v adbominálnom tuku, zväčšenie pečene, sleziny, obličiek, fibrinózny až hnisavý exsudát v kĺboch a v perikardiálnom vaku, krusty na koži a prekrvenie kožných príveskov.

Bakteriologické vyšetrenie potvrdí diagnózu. Liečba spočíva v parenterálnom podaní penicilínu. Prevencia je založená hlavne na zabránení zavlečenia nákazy do chovu, podporou celkovej odolnosti a zdravia zvierat kvalitným kŕmením a dobrou zoohygienou.

Ochorieť môžu aj ľudia, u ktorých sa infekcia prejaví celkovými príznakmi teplotou, malátnosťou a tvorbou červených fľakov na koži hlavne v miestach kde došlo k infekcii.

Chlamydióza vtákov 

– ornitóza je veľmi nákazlivé respiratórne ochorenie vtákov prenosné aj na človeka. Choroba sa vyskytuje hlavne v chovoch holubov a exotických vtákov, môže sa prejaviť aj v chovoch vodnej hydiny.

Zdrojom infekcie bývajú latentne alebo aj klinicky choré vtáky, ktoré vylučujú chlamýdie sekrétmi a exkrétmi. Infekcia sa šíri prevažne vzduchom a prachom.

Časté je inaparentné bacilonosičctvo – infikované zvieratá klinicky ochorejú až po oslabení organizmu nepriaznivými vonkajšími vplyvmi – počasie, hladovanie, zdravotne narušené krmivo, zvýšená námaha, iné infekcie, parazitózy a pod.

Choroba sa prejaví najčastejšie dýchacími ťažkosťami – nádchou, konjuktivitídou, slabosťou, nechutenstvom, zelenou hnačkou a nervovými príznakmi pred úhynom. Patologickoanatomicky sa zisťuje zápal pľúc, vzdušných vakov, pečeň a slezina sú zväčšené s nekrózami.

Liečebne sa podávajú antibiotiká vo vysokých dávkach ale nie je zaručená úplná eliminácia pôvodcu. Na podporu liečby aj ako prevencia sa odporúča podávať rastlinné prípravky – NEFROVET, ktoré podporia vylučovanie patogénov a regenerujú organizmus. Prevencia spočíva hlavne na dodržaní dobrých zoohygienických opatrení, kvalitnom kŕmení a podpore nešpecifickej odolnosti zvierat rastlinnými a probiotickými prípravkami (HUMAC NATUR, PROPOUL). U človeka sa choroba zvyčajne prejavuje ako dlhotrvajúca chrípka.

Pasteurelóza vtákov

– cholera je vysoko nákazlivé ochorenie domácich a voľne žijúcich vtákov. Pôvodcom je baktéria Pasteurella multocida.

Na prejavenie sa choroby v chove má významný vplyv viacej faktorov ako počasie, kvalita výživy, zoohygiena a ďalšie stresory prostredia. Zdrojom nákazy bývajú latentne infikované zvieratá – vtáky, hlodavce, mačky, prasatá..)

Morky sú na chorobu vnímavejšie ako kur domáci. Častejšie ochorie staršia hydina. K prenosu infekcie dochádza priamym kontaktom cez sliznicu oka, nosa, prípadne poranenou kožou. Inkubačná doba je od 4 hodín do 9 dní.

Perakútny priebeh choroby je sprevádzaný náhlymi úhynmi. Akútny priebeh sa prejavuje horúčkou, nechutenstvom, sťaženým dýchaním, hlienovitým výtokom z nosa a zo zobáka, zelenou hlienovitou hnačkou.

Pred úhynom sa pozoruje cyanóza a niekedy plávajúce pohyby. Chronická forma choroby sa prejavuje podľa lokalizácie príznakov dýchacími ťažkosťami alebo opuchnutím lalôčikov, kĺbov končatín, vykrútením hlavy (tortikolis).

Vtáky, ktoré prežijú infekciu sa zvyčajne stávajú trvalými bacilonosičmi, pričom môžu vylučovať baktérie hlavne v čase oslabenia ich imunity.

Na liečbu sa môže použiť hyperimúne sérum, antibiotiká alebo sulfonamidy podľa citlivosti pôvodcu. Po vysadení liečby často dochádza k recidívam, preto sa odporúča choré zvieratá vyradiť.

Prevencia spočíva v zamedzení zavlečenia nákazy do chovu, znižovaním stresových faktorov – kvalitná výživa, dobrá zoohygiena, podpora nešpecifickej odolnosti zvierat – probiotiká, rastlinné prípravky na podporu metabolizmu (HUMAC NATUR, NEFROVET). V ohrozených chovoch sa môže použiť aj vakcinácia komerčnými vakcínami. Na riešenie dlhotrvajúcich problémov vo väčších chovoch sa odporúča príprava autovakcíny.

Salmonelóza.

Hydina a jej produkty sú podľa štatistík najčastejším zdrojom salmonelových infekcií pre ľudí. Salmonelóza hydiny zapríčinená sérovarmi S. gallinarum a pullorumspôsobuje Pullorovu nákazu, týfus hydiny s typickým klinickým obrazom – apatia, biela až nazelenalá vodnatá hnačka, s vysokou morbiditou aj mortalitou.

Pri chronickom priebehu sú postihnuté kĺby. U hydiny, ktorá infekciu prekonala sa vyskytuje bacilonosičtvo (najmä po liečbe antibiotikami). Násadové vajcia od latentne infikovaných nosníc majú zvýšenú embryonálnu mortalitu, kurčatá sa ťažko liahnu, hynú v prvých dňoch života. S. enteritidis a ďalšie salmonelové infekcie u hydiny prebiehajú zväčša subklinicky.

U jednodňových kurčiat môžu spôsobiť zvýšenú morbiditu aj mortalitu. Viaceré sérovary salmonel nespôsobujú klinické príznaky u hydiny, ale kolonizujú tráviaci trakt a sú vylučované do prostredia infikovanými jedincami aj niekoľko týždňov. Niektoré sérovary infikujú aj reprodukčné orgány, slezinu a pečeň.

Dobré chovateľské a hygienické podmienky sú základnou podmienkou úspešného tlmenia salmonelózy v chove. Sú to všetky zoohygienické opatrenia, kde patrí aj karanténa prikúpených zvierat, pravidelná sanácia chovu, dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia. Podávanie zdravotne bezchybného krmiva a pitnej vody s pravidelným čistením kŕmidiel a napájačiek.

Veľmi dôležitým ochranným faktorom proti všetkým črevným infekciám vrátane salmonel, E.coli, kampylobaktériam, ale aj listériam či klostrídiam, je udržiavanie zdravej črevnej mikroflóry v tráviacom systéme všetkej hydiny v chove. To znamená podporu symbiotickej laktoflóry: vyhýbať sa používaniu antibiotík a antikokcidík, podporovať celkovú odolnosť, zdravie zvierat a kompetetívnu exklúziu (konkurenčné vylúčenie mikroorganizmov v tráviacom systéme, pri ktorom prospešná laktoflórasvojou činnosťou „nedovolí“ uplatniť sa patogénnym baktériam) podávaním probiotických prípravkov – PROPOUL hlavne nosniciam a kurčatám čo najskôr po vyliahnutí.

V chovoch, kde sa spoločne chová vodná aj hrabavá hydina alebo v ktorých už boli problémy so salmonelami, je vhodné použitie vakcíny SALGEN.

Vakcinácia chráni zviera pred ochorením – klinickými príznakmi, nie pred infekciou, preto je vždy potrebné aj používanie probiotík a dodržiavanie zoohygieny. Len vakcináciou sa šírenie salmonel v chove nedá úplne eliminovať.

Odporučený postup v prevencii salmonelovej infekcie v malochovoch hydiny: – krmivá nesmú obsahovať antikokcidiká ani antibiotiká – nosniciam v čase znášky podávať PROPOUL – kurčatá 1.až 5. deň po vyliahnutí vakcinovať proti salmonelóze – SALGEN (perorálne) – kurčatám začať podávať PROPOUL na druhý deň po podaní vakcíny a podávať ho minimálne 7 – 10 dní za sebou (v deň vakcinácie proti salmonelóze vynechať podávanie) – revakcinácia proti salmonelóze za 7 dní – SALGEN – probiotiká – PROPOUL podávať v chove vždy minimálne jeden týždeň v každom mesiaci – v 16. týždni veku sa odporúča ďalšia revakcinácia proti salmonelóze – SALGEN – namiesto antikokcidík sa odporúča použiť u kura domáceho vakcínu proti kokcidióze LIVACOX T, ktorá sa podá minimálne 7 dní po vakcinácii proti salmonelóze.

Pri zmenách krmiva a príznakoch kokcidiózy podávať prípravok CITROENZYMIX. Nové poznatky z liečby a prevencie salmonelových infekcií poukazujú na to, že používanie antibiotík, resp. iných antibakteriálnych látok aj antikokcidík nepriaznivo ovplyvňuje prospešnú laktoflóru, a tým umožňuje patogénnym baktériám vrátane salmonel trvalo sa usídliť v tráviacom systéme zvierat.

Preto na prevenciu ani na liečbu salmonelózy sa nesmú antibiotiká používať. Vhodné je použitie probiotík – PROPOUL a na podporenie trávenia a udržanie optimálneho pH prípravky s okysľujúcim efektom, napr. ocot, CITROENZYMIX…

Tuberkulóza vtákov

– je nákazlivé ochorenie, ktoré prebieha chronicky a prejavuje sa u staršej vekovej kategórie. Vyskytuje sa najmä u voľne žijúcich vtákov v malochovoch hydiny a u exotických vtákov. Je prenosná na cicavce vrátane človeka. Pre človeka môže byť táto forma tuberkulózy neliečiteľná.

Pôvodcom je Mycobacterium avium, vyznačuje sa vysokou odolnosťou vo vonkajšom prostredí a vysokou rezistenciou na tuberkulostatiká. Nákaza sa šíri hlavne trusom infikovaných jedincov, kontaminovanými predmetmi a krmivom, pri kanibalizme, oštipovaním uhynutých kusov. Možný je aj vertikálny prenos vajcami.

Vstupná cesta infekcie je orálna, zriedka aerogenná.

Na infekciu je vnímavá hlavne hrabavá hydina, exotické aj voľne žijúce vtáctvo. Vysoko vnímavé sú japonské prepelice. Vodná hydina je menej vnímavá. Inkubačná doba je po experimentálnej infekcii 20 dní, ale v prirodzených podmienkach je až niekoľko mesiacov.

Klinické príznaky sú na začiatku ochorenia nevýrazné: inapetencia, skleslosť, občasná hnačka. Nákaza sa v kŕdli šíri pomaly, ojedinelými úhynmi. U hydiny najčastejšie ochorejú sliepky ročné a staršie. V pokročilom štádiu choroby sa objaví trvalá hnačka, chudnutie aj pri zachovanom príjme krmiva, pokles znášky, anémia, krívanie. Asi u 5% chorých kusov možno zistiť kožné zmeny v podobe uzlíkov pozorovateľné na neoperených častiach tela.

Palpáciou telovej dutiny sa môže zistiť vychudnutosť, zväčšená a hrboľatá pečeň, palpáciou cez kloaku – uzlíky na črevách. Patologicko-anatomicky sa môžu zistiť zmeny na všetkých orgánoch.

Typický je nález granulómov rôznej veľkosti žltobielej farby s nekrotickým kazeóznym stredom, ktoré sa dajú ľahko vylúpnuť.

Granulómy môžu byť rôznej veľkosti: miliárne – široký rozsev uzlíčkov do veľkosti prosa na orgánoch telovej dutiny.

Uzlíková forma – väčšie uzlíky v stene čriev, na pečeni, slezine a kostnej dreni. Vredovitá forma postihuje sliznicu čriev. Často sa zisťuje ruptúra zväčšenej pečene – vykrvácanie do telovej dutiny, čo spôsobí náhly úhyn. Diagnózu potvrdí bakteriologické a histologické vyšetrenie. Infekcia sa vo veľkochovoch hydiny prakticky nevyskytuje, vzhľadom na rýchly obrat kŕdľov a existujúce zoohygienické opatrenia.

V malochovoch je výskyt tejto nákazy pomerne častý! Liečenie sa nerobí. Pri zistení nákazy sa odporúča likvidácia všetkých vtákov v chove s následnou dezinfekciou chovných priestorov aj výbehov. V takomto chove sa odporúča nechovať žiadne vtáky aspoň jeden rok.

Prevencia je zameraná:

1. Na zamedzenie zavlečenia nákazy do chovu: voľne žijúcimi vtákmi, prikúpenou hydinou, prípadne aj voľne žijúcimi hlodavcami. – Urobiť opatrenia proti voľne žijúcim vtákom, ak je to možné – ochrana voliér s exotickým vtáctvom, japonskými prepelicami. – Prikúpenú hydinu dať vždy do karantény, počas ktorej sa urobí tuberkulínová skúška, prípadne sa vtáky vyšetria sérologicky. Pozitívne jedince je potrebné zlikvidovať. – Pravidelná deratizácia a dezinfekcia chovu.

2. Na kontrolu nákazy v chove: pravidelnou tuberkulináciou a vyraďovaním pozitívnych jedincov. Chovaním hydiny v ročných, maximálne 1,5 ročných cykloch – všetku staršiu hydinu likvidovať.

Tento typ ochorení sa vyskytujú u všetkých druhov vtákov.

V malochovateľských podmienkach sa sporadicky vyskytuje:

Favus

– chronická dermatomykóza hrabavej hydiny. Pôvodca je najčastejšie Trichophytongallinae.

Zdrojom infekcie sú choré zvieratá a kontakt s nimi. Predispozičným faktorom je poranenie kože hrebienka. Inkubačná doba je 4 – 5 týždňov. Na neoperených častiach kože na hlave sa tvoria žlto biele šupiny, ktoré môžu splývať a šíriť sa z postihnutých častí – hrebienka na lalôčiky a ostatné časti hlavy. Ojedinele sa zmeny môžu vyskytovať aj na očiach – strata zraku.

Pleseň sa šíri v chove zvyčajne pomaly a postupne. Pri liečbe sa môže použiť jódglycerín na natieranie postihnutých miest. Vhodnejšie je vyradenie chorých zvierat z chovu, asanácia chovu.

Na dezinfekciu sa odporúča použiť kyselinu peroctovú, resp. ocot. Prevencia spočíva v zabránení zavlečenia plesne do chovu skorou izoláciou podozrivého zvieraťa do určenia diagnózy. Choroba sa môže preniesť kontaktom aj na človeka.

Aspergilóza

-je systémová (orgánová) mykóza zapríčinená plesňami rodu Aspergillus. Najčastejšie sa prejavuje pulmonárnou aspergilózou – postihnuté sú pľúca a vzdušné vaky, na ktorých sa tvoria žlto biele povlaky a granulómy. Pleseň sa môže šíriť aj na ďalšie orgány v telovej dutine. Postihnuté zvieratá zaostávajú v raste, majú sťažené dýchanie, zvýšený úhyn. Ku kontaminácii môže dochádzať už v liahni, vtedy sa príznaky vyvíjajú veľmi rýchlo.

Na liečbu sa používa 0,5% roztok modrej skalice, vitamíny skupiny B, vitamín A, SILIVET, NEFROVET, AMINOVIT. Prevencia spočíva v dobrej zoohygiene – znižovanie prašnosti a hygiene liahnutia.

Mykotoxikózy

–sú akútne alebo chronické intoxikácie zapríčinené produktami plesní – ich toxínmi, ktoré ostávajú po raste plesní na obilí v krmivách alebo pri zlom skladovaní obilia, krmovín.

Ochrana proti týmto chorobám je hlavne v používaní kvalitného krmiva. Pri výskyte mykotoxínov v krmive alebo pri zistení, že zvieratá prijímali nevhodné krmivo sa odporúča podávať čierne uhlie – CARBO fito, HUMAC NATUR, prípravky na podporu regenerácie pečene a obličiek – SILIVET, NEFROVET, aby nedošlo k nevratnému poškodeniu týchto orgánov.

V malochovoch hydiny sa parazitárne infekcie u zvierat vyskytujú pomerne často, keďže v týchto podmienkach sú predpoklady na zdarný priebeh celého vývojového cyklu parazita, ktorý býva u rôznych druhov parazitov niekedy veľmi zložitý – cez medzihostiteľov alebo v pôde.

Vo všeobecnosti platí, že parazitárne infekcie sa klinicky prejavia hlavne u mláďat, potom u zvierat oslabených inou chorobou alebo zlou výživou, resp. iným stresom a tiež u prestarnutých jedincov.

Čiže pri oslabení, resp. zlyhaní celkovej odolnosti a oslabení imunitného systému zvierat. Zdravé dospelé jedince môžu byť rezervoárom – vylučovateľmi vajíčok parazitov do prostredia, a tým zdrojom parazitov pre vnímavé zvieratá, hlavne mláďatá. Vajíčka rôznych parazitov alebo ich vývojové štádia môžu v prostredí chovov pretrvávať pomerne dlho, najčastejšie v medzihostiteľovi alebo v pôde v závislosti od vývojového cyklu daného parazita.

Parazitárne choroby rozdeľujeme na endoparazitárne a ektoparazitárne.

PROTOZOÁRNE CHOROBY A ENDOPARAZITÁRNE CHOROBY

Ochorenia spôsobujú: jednobunkové organizmy

– prvoky (protozoá)

– helminty

– ploché a oblé červy.

Ochorenia spôsobujú: jednobunkové organizmy – prvoky (protozoá)

Sú spôsobené jednobunkovými organizmami, ktorých životný cyklus prebieha v bunkách najčastejšie v sliznici tráviaceho alebo dýchacieho systému.

Napadnuté bunky sú pôsobením parazita ničené a rozsah poškodenia sliznice závisí od množstva prítomných parazitov a jeho patogenity. Množenie parazitov je regulované imunitným systémom hostiteľa a kvalitou jeho tráviacich procesov (pH črevného obsahu, prítomnosť zdravej črevnej mikroflóry…).

Patrí sem:

          dysbakterióze. Dospelé jedince sú zdrojom histomonád pre mladé vnímavé

          zvieratá.

Rezervoárom pôvodcu v prostredí aj v tráviacom trakte hydiny sú medzihostitelia – červy Heterakis gallinarum aj dážďovky.

Klinický prejav choroby charakterizuje nedostatočný rast, tmavé zafarbenie hlavy ako dôsledok cyanózy, ovisnuté krídla, hnačka, žltobiely trus. Patologicko-anatomicky možno pozorovať zmeny v obsahu zväčšených slepých vakov, ktoré sú naplnené žltou fibrinóznou masou, na sliznici sú nekrózy a vredy.

Na pečeni bývajú kruhovité žltozelené ložiská, ktoré môžu splývať.

Pri prevencii choroby je dôležité odchovávať mladé jedince oddelene od dospelých zvierat, pravidelné odčervovanie hydiny v chove s následnou asanáciou prostredia. Veľmi dôležité je udržiavanie vhodného mikrobiálneho prostredia v tráviacom systéme hydiny od prvých dní života, čo sa dá dosiahnuť používaním probiotických prípravkov – PROPOUL, podávaním vhodného kvalitného krmiva bez preventívneho používania antikokcidík či antibiotík.

Pri zmenách krmiva sa odporúča niekoľko dní podávať prípravok CITROENZYMIX, ktorý podporí tráviace pochody a umožní ľahšie prispôsobenie organizmu na nové krmivo, čím sa organizmus neoslabí a nedá možnosť uplatniť sa prípadných patogénom.

Morky – prevencia proti histomonóze: oddelený chov starých a mladých moriek. Tiež holuby môžu byť zdrojom nákazy. Mladé morky chovať v čistých priestoroch, „oddýchnutých“ po chove starších moriek. Od 1. dňa podávať PROPOUL a do vody CITROENZYMIX (1 liter na 1500 litrov vody).

Podávať 10 dní pri prvých príznakoch choroby, pri zmenách krmiva, pri stresoch podávanie zopakovať. Na podporu regenerácie pečeňových buniek podávať SILIVET, CARNIFARM.

Trichomonóza

je protozoárne ochorenie hlavne holubov ale vyskytuje sa aj u moriek a iných druhov vtákov. Pôvodca Trichomonas gallinae (columbae) parazituje v zobákovej dutine a v pažeráku, pri generalizovanej forme tiež na serózach a orgánoch telovej dutiny vtákov.

Na ochorenie sú vnímavé hlavne holúbätá. Dospelé latentne (celoživotne) infikované jedince sú rezervoárom pôvodcu v chove. Holúbätá sa nakazia už pri kŕmení od rodičov. Choré holúbätá sú slabé, vychudnuté s opozdenýmvývojom. Na sliznici zobáka bývajú nekrotické ložiská.

Mortalita u mláďat môže byť aj 80%. U postihnutých starších holubov býva matné perie, pokles výkonnosti a strata orientácie u poštových holubov. Pri pitevnom náleze sa zisťujú nekrotické zmeny na sliznici zobáka, pažeráka, hrvoľa, na pečeni, črevách aj v pľúcach, vzdušných vakoch a na srdci. Prevencia choroby spočíva hlavne v udržiavaní dobrého zdravotného stavu všetkých zvierat v chove, pravidelným podávaním probiotík ale hlavne v čase kŕmenia mláďat (PROPOUL), podporou trávenia pri zmenách krmiva (CITROENZYMIX), posilňovaním metabolizmu a čistiacich procesov v pečeni a obličkách (SILIVET, NEFROVET), udržiavaním správnej zoohygieny a kvalitného kŕmenia bez preventívneho podávania akýchkoľvek antimikrobiálnych látok (antibiotík, antikokcidík…)!

Vhodné je podávanie vitamínu A, na prevenciu choroby sú vhodné beta–karotenoidy – strúhaná mrkva, zelené krmivo…

Kokcidióza

je časté ochorenie črevného systému vtákov spôsobené prvokmi rodu Eimeria. Kokcídie sa vyvíjajú v bunkách črevnej sliznice, čím ich poškodzujú, pri vysokej koncentrácií kokcídií v čreve spôsobujú klinické ochorenie, ktorého prejav je závislý od druhu kokcídie, ktorý ochorenie spôsobil.

Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým u mladých zvierat umiestnených vo väčších koncentráciách na malých plochách. Najpatogénnejšia pre kura domáceho je E. tenella, ktorá poškodzuje sliznicu slepých vakov a môže spôsobiť krvácanie do čreva až úhyn následkom veľkej straty krvi. E. maxima a E. acervulina spôsobujú zápal tenkého čreva, čo má za následok zlé vstrebávanie živín, hydina je podvyživená aj pri dobrom príjme krmiva.

Tieto kokcídie nie sú väčšinou príčinou priameho úhynu, ale zapríčiňujú spomalený rast, zlé využitie krmiva, oslabenie organizmu a zvýšenú vnímavosť na iné infekcie.

Kokcídií je veľmi veľa druhov, mnohé z nich nie sú patogénne pre hydinu, sú hostiteľsky prísne špecifické, čo znamená, že určitý druh sa môže množiť len v bunkách svojho hostiteľa. Preto u rôznych druhov vtákov (hydiny) parazitujú rôzne druhy kokcídií. Zdrojom oocýst (vajíčok) kokcídií je prostredie a staršie zvieratá toho istého druhu v chove.

Prevencia choroby spočíva s dôslednej zoohygiene chovu, pravidelné čistenie od trusu. Na dezinfekciu prostredia nie sú vhodné chlórové preparáty, lebo tieto oocysty kokcídií konzervujú. Odporúča sa použitie horúceho roztoku lúhu, následná neutralizácia riedeným octom a dobré vysušenie. Veľmi dobré je vymrazenie priestorov výbehu v zime (cca -10°C) a v lete vyslnenie a vysušenie. U kura domáceho je možné ako prevenciu použiť vakcínu LIVACOXR T. Je to živá vakcína proti kokcidióze, ktorá obsahuje živé vysporulované oocysty oslabených línií kokcídií, ktoré sú najpatogénnejšie pre kura domáceho: E. acervulina, E. maxima, E. tenella.

Vakcína sa podáva perorálne v prvom týždni po vyliahnutí. Jedna správna aplikácia vakcíny zabezpečí celoživotnú imunitu. Vakcinovaným kurčatám sa nesmú (ani nie je potrebné) podávať antikokcidiká, nakoľko by tieto usmrtili aj vakcinačné kmene kokcídií a vakcinácia by nebola účinná.

Veľmi dôležitou prevenciu kokcidiózy u všetkých druhov vtákov je udržiavanie zdravej črevnej mikroflóry tráviaceho traktu vtákov rovnako ako je to uvedené vyššie pri prevencii histomonózy. Zdravá črevná mikroflóra udržiavaná kvalitným fyziologickým krmivom, probiotikami (PROPOUL) a v čase potreby – pri zmenách krmiva a pri krmive s vysokým podielom bielkovín, aj podporou trávenia (CITROENZYMIX) je najlepšou a prirodzenou prevenciou všetkých črevných infekcií zvierat (salmonelóza, kolibacilóza, nekrotická enteritída, protozoárne infekcie, kampylobaktérie, črevné vírusové infekcie a pod.). Je potrebné vedieť, že kokcidióza sa klinicky u zvierat prejaví zvyčajne až po alebo pri pôsobení iného stresu, napr. vysoká teplota prostredia, vlhkosť, oslabenie inými infekciami, zdravotne narušené krmivo, hladovanie, nedostatok pitnej vody a pod. Vtedy, spoločne s kokcídiami sa v tráviacom trakte vtákov zároveň dobre množia aj iné podmienečne patogénne mikroorganizmy ako klostrídie, patogénne E. coli a ďalšie mikroorganizmy, keďže majú na rozmnožovanie vhodné podmienky.

Diagnóza aj liečba (sufonamidy) sa zväčša obmedzí len na kokcidiózu, ktorá je klinicky najvýraznejšia. Ale na dosiahnutie úplného vyliečenia je potrebné znormalizovať a udržiavať črevné prostredie kvalitným krmivom, podporou trávenia bielkovín, úpravou pH a probiotickými prípravkami.

Pri náleze krvi v truse sa odporúča podávať CITROENZYMIX, PROPOUL a vitamín K.

U vtákov sa môžu vyskytovať aj ochorenia spôsobené krvnými protozoami – plazmodióza – vtáčia malária.

Prenášači pôvodcov ochorenia Plazmodium gallinaceum a ďalších sú komáre. Toto ochorenie je známe hlavne v teplejších krajinách, výskyt malárie bol zaznamenaný aj u nás na južnom Slovensku.

Príznaky choroby sú rôzne: malátnosť, anémia aj úhyny. Prevencia spočíva v eradikácii výskytu komárov. Na podporu odolnosti sa odporúča prípravok NEFROVET.

Toxoplazmóza

je protozoárne ochorenie vtákov, plazov, cicavcov vrátane človeka. Pôvodca Toxoplazma gondii je značne rozšírený v niektorých oblastiach Slovenska, na čo poukazujú sérologické vyšetrenia.

Infekčné oocysty pôvodcu produkujú trusom do prostredia len mačkovité šelmy. Ostatné cicavce a vtáky sú medzihostitelia, môžu sa oocystami nakaziť orálnou cestou.

U infikovaných zvierat sa v ich tkanivách hlavne v nervovom, pohlavnom systéme a vo svalstve môžu formovať cysty, bez vylučovania infekčných oocýstdo prostredia. Mačky sa spätne infikujú zožratím koristi (hlodavce, vtáky…) s cystami. V črevách mačiek vývojový cyklus pôvodcu dozrieva s tvorbou infekčných vajíčok – oocýst.

Klinické príznaky choroby u vtákov sú rôzne: slabosť, nechutenstvo, nervové poruchy, nekoordinovaný pohyb, bledý hrebienok, pokles znášky…

Prevencia toxoplazmózy u vtákov spočíva v zoohygienických opatreniach, deratizácii, prístup mačiek do výbehov. Oocysty Toxoplazma gondii sú v prostredí vysoko rezistentné voči dezinfekčným látkam.

V truse sa zisťujú vajíčka pásomníc. Pri pitve možno nájsť na sliznici čriev prichytené pásomnice. Pásomnice na svoj vývoj potrebujú vždy aspoň jedného aj viac medzihostiteľov podľa druhu.

Najviac druhov pásomníc je známych u vodnej hydiny. Prevencia spočíva v asanácii prostredia, hlavne vo vyčistení výbehov a vodných plôch od medzihostiteľov (vodné kôrovce, slimáky, muchy, mravce, koprofágnechrobáky.)

Nematódy – hlístovce – oblé červy.

Nematódy parazitujú v dutých orgánoch vtákov, najčastejšie v tráviacom a dýchacom systéme. Intenzita klinických príznakov ochorenia závisí od množstva parazitov, ktoré škodia mechanicky, odoberaním živín, krvi, produkujú toxíny a môžu upchávať črevá, spôsobujú celkové oslabenie imunity. Postihnuté sú hlavne slabšie a mladé jedince.

Klinické príznaky väčšiny nematodóz sú: slabosť, nedostatočný rast a vývoj, pokles znášky, zvýšená mortalita, vychudnutosť, anémia, zvýšená dráždivosť, pohybové problémy, sťažené dýchanie, kašeľ.

Diagnostika spočíva v náleze vajíčok v čerstvom truse aj nálezom dospelých parazitov pri pitve.

Najčastejšie nematodózy sú:

Echinurióza  

– pôvodca parazituje E. uncinata parazituje vo svalnatom aj žľaznatom žalúdku, v pažeráku, môže sa nachádzať aj v tenkom čreve kačíc a husí. Medzihostiteľmisú vodné kôrovce. Infikované zvieratá prejavujú okrem iných vyššie uvedených príznakov aj dávivé pohyby pri prehltávaní.

U vodnej a hrabavej hydiny parazitujú v žalúdku aj ďalšie červy s podobnými klinickými príznakmi ochorenia.

Askaridióza

– škrkavky sú častou nematodózou vo výbehoch. Ascaridia galli parazituje u viacerých druhov hydiny aj divých vtákov.

Vývoj parazita je priamy bez medzihostiteľa (vajíčka vylučované trusom infikovaných vtákov sa vyvíjajú vo vonkajšom prostredí), ale dážďovky môžu požrať vajíčka parazitov a potom sú rezervoárom parazitov v prostredí.

Dospelé červy v črevách môžu spôsobiť zápal a až upchatie čreva.

Prevencia je rovnaká ako u všetkých helmintóz – odčervovanie so striedaním chemických (antihelmintiká) a prirodzených látok (cesnak, oregano, orechový extrakt, tekvicové semená), asanácia prostredia, zoohygiena, oddelený chov mladých a starších jedincov, posilňovanie nešpecifickej odolnosti zvierat.

Heterakidóza

– Heterakis gallinarum parazituje v slepých črevách hydiny, je rezervoárom prvoka Histomonas meleagridis, ktorý žije v jeho tele a v jeho vajíčkach.

H. gallinarum je geohelmint ale dážďovky môžu byť mechanickým prenášačom parazita a zároveň aj prvoka H. meleagridis.

Kapilarióza  

– nitkovité červy, ktoré žijú v pažeráku, hrvoli a v črevách vtákov. Sú to geohelminti.

Hostiteľovi odoberajú živiny, krv a spôsobujú zápalové reakcie slizníc.

V malochovoch sú pomerne časté, môžu spôsobovať postupné vychudnutie a chradnutie zvierat Syngamóza je pomerne častá choroba v drobnochovoch hydiny.

Choroba postihuje väčšinu vtákov ale kačice a holuby nie sú na ochorenie vnímavé. Pôvodca Syngamus trachea žije v dospelosti (samec so samicou v trvalej kopulácií) prisatý v trachey vtákov hlavne na jar a vo vlhkých rokoch. Cez zimu sa dospelé jedince nevyskytujú. Vývoj parazita je priamy v črevách vtákov, ktoré vylučujú infekčné larvy. Tieto larvy môžu požrať dážďovky, koprofágny hmyz, muchy, slimáky, ktoré sú potom rezervoárovými medzihostiteľmi aj po dobu 3 rokov.

Vnímavé sú hlavne mladé kurčatá do veku 2 mesiacov a oslabené zvieratá. Choroba sa prejaví typickými dýchacími ťažkosťami, naťahovaním krku, hlienom aj krvavým v zobákovej dutine.

Úhyn mladých kurčiat môže byť aj 50%. Infekcia u starších a silných zvierat sa nemusí vôbec prejaviť klinickými príznakmi.

Prevencia je podobná ako u predchádzajúcich helmintóz.

Acanthocefala

– tŕňohlavce parazitujú v čreve vodnej hydiny, sú zriedkavé.

Trematoda

– motolice majú sploštené telo, vyvíjajú sa cez medzihostiteľa alebo aj bez – geohelminty. Pre motolice je špecifické, že parazitujú len v jednom orgáne. Známe sú motolice, ktoré parazitujú v oku, v črevách, vo vajcovodoch, na koži v okolí kloaky, v dýchacích orgánoch aj v krvných cievach.

Väčšinou sú to parazitózy známe u vodnej hydiny.

K ochoreniu dochádza len pri silnej invázií a oslabení celkovej odolnosti hydiny.

– sú spôsobené viacerými druhmi článkonožcov, ktoré parazitujú na povrchu tela,: na koži, pod kožou v perí vtákov.

Roztočíkovitosť 

– rôzne druhy roztočov postihujú hlavne hrabavú hydinu ale vyskytujú sa aj v hniezdach voľne žijúcich vtákov.

Roztočíky znepokojujú hydinu, sajú krv a živia sa aj ostatkami kože a peria vtákov. Môžu prenášať infekčné choroby.

Svrab spôsobujú roztoče z čeľade Acaridae. Postihnuté časti silne svrbia. Niektoré druhy postihujú operenú kožu kde spôsobujú zápalové zmeny v hlbšej vrstve kože hlavne pri koreni brka. Zisťujeme zvýšenú tvorbu šupín, chrást, vypadávanie peria, ozobávanie.

Svrab behákov – vápenka – pôvodca žije medzi a pod šupinami behákov. Živí sa epidermou, v podkoží vytvára chodbičky. Slinami vylučuje dráždivý obsah, ktorý spôsobuje hyperkeratózu a zhrubnutie kože.

Svrab sa šíri priamym kontaktom aj predmetmi kontaminovanými pôvodcami svrabu. Na perí a priamo v brkách parazituje viac druhov roztočov. Pri silnom zamorení spôsobujú nepokoj a oslabenie zvierat.

Prevencia a liečba ektoparazitóz spočíva hlavne v zoohygienických opatreniach, udržiavaní čistého prostredia chovných priestorov a výbehov. Prikúpené zvieratá a zvieratá pri návrate z výstav je vhodné aspoň 3 týždne držať v karanténe. Pozorovať ich zdravotný stav, podporiť celkovú odolnosť prírodnými prípravkami (PROPOUL, NEFROVET, SILIVET, AMINOVIT) a prípadne vyliečiť zistené zdravotné problémy.

Pri zistení ektoparazitov v chove je potrebné dôkladne vyčistiť priestory, dezinfikovať – vystriekať použiť napr. BIO KILL. Zvieratá ošetriť prípravkom EKOSIP, ktorý je možné použiť aj u zvierat, ktorých produkty sú určené na ľudský konzum.

Po dobu 3 – 5 dní možno tiež podávať vitamín B1 – tiamin, resp. B-komplex a upraviť metabolizmus zvierat kvalitnou potravou a probiotikami.

V lete je dobré do vyčistených priestorov nastlať čerstvé orechové listy. Zriedený orechový extrakt (celé zelené orechy naložené v liehu) je možné použiť na vonkajšie aj vnútorné ošetrenie hydiny.

Veľmi potrebné je hydine umožniť popolenie v plochej nádobe so zmesou piesku a popola alebo prípravku EKOSIP. Obsah nádoby treba pravidelne vymieňať a čistiť.

Pri svrabe sa odporúča silne postihnuté jedince radšej utratiť. Zvieratá s menej rozsiahlym poškodením a vzácne jedince je potrebné ošetriť viackrát lokálne (zmäkčenie chrást použitím prípravkov na báze kyseliny salicylovej, glycerín, olej) a následne urobiť hĺbkovú dezinfekciu (jódové preparáty).

Po odstránení chrást je možné použiť prípravok EKOSIP, ktorý sa nanesie na poškodené miesta.

Neinfekčné choroby môžu byť zapríčinené rôznymi faktormi: genetickou predispozíciou, nevhodným kŕmením, zlou zoohygienou, zootechnikou, otravami rôznymi látkami, úrazmi, zlozvykmi.

Pri negatívnom pôsobení týchto faktorov môže dôjsť ku klinicky zjavnému ochoreniu.

Vždy dochádza aj k oslabeniu celkovej odolnosti zvierat, čo sa prejaví vo zvýšenej vnímavosti na infekčné choroby a následným uplatnením sa patogénnych, resp. podmienečne patogénnych mikroorganizmov.

Genetická predispozícia na určité choroby je daná plemenom, hybridom. Pôvodné a málo prešľachtené plemená hydiny sú celkovo odolnejšie a menej vnímavé na niektoré infekčné aj neinfekčné choroby. Napr. leukóza a ďalšie retrovírusové infekcie, Markova choroba, reovírusy a pod. sa menej často uplatňujú u pôvodných plemien kura domáceho a sú častejšie u súčasných prešľachtených hybridov, ktorých šľachtenie bolo zamerané na úžitkovosť v určitom smere (nosivý alebo mäsový hybrid) a menej sa brala do úvahy odolnosť voči chorobám.

Vo všeobecnosti, mäsové – ťažké plemená hydiny sú viac vnímavé na ochorenia kĺbov, šliach, kostí, srdcovo-cievneho systému (infarkty) aj tráviaceho systému hlavne v závislosti od kvality krmiva, ktorého skonzumujú väčšie množstvo.

Ľahké plemená sú vzrušivejšie, náchylnejšie na psychické stresy, mávajú vyššiu vnímavosť na infekčné choroby, náhly úhyn následkom zľaknutia, citlivé na nekvalitné krmivo s prejavom nechutenstva, odmietania krmiva s následným chudnutím a znížením úžitkovosti.

Rôzne geneticky podmienené orgánové poruchy a deformácie sa môžu častejšie vyskytnúť u potomkov pri príbuzenskej plemenitbe.

Veľmi časté choroby v malochovoch hydiny sú zapríčinené nesprávnym kŕmením – nedostatkom alebo aj nadbytkom vitamínov, esenciálnych aminokyselín, bielkovín, sacharidov, tukov.

Prekrmovanie hydiny krmivami s vysokým obsahom sacharidov, napr. kukuricou, vedie k pretučneniu a následne k steatóze pečene.

Tento stav sa robí zámerne u husiach a kačíc kŕmených na lahôdkovú pečeň (čo je pečeň tukovo degenerovaná).

Pri ostatnej hydine je tento stav nežiaduci, nakoľko zvieratá s postihnutou pečeňou majú nízku znášku, zlé reprodukčné schopnosti, sú veľmi vnímavé na infekčné ochorenia a ďalšie choroby.

Otravy

môžu vznikať následkom požrania jedovatých burín, ozobávania lakov a náterov, ktoré obsahujú ťažké kovy alebo iné jedy. Otrava liekmi, napr. antikokcidikami, antibiotikami, antihelmitikami a pod.

Krmivo môže obsahovať mykotoxíny, prípadne iné toxicky pôsobiace látky – pesticídy, ťažké kovy, rozkladné produkty tukov…

Toxíny

sa do organizmu môžu dostať aj dýchacími cestami – prítomnosť jedovatých plynov v ustajňovacích priestoroch (napr. CO v zime pri zlom vetraní) a kožou – kontaktná otrava z čerstvých náterov alebo pri používaní antiparazitárnychliekov na kožu, do peria.

Otrava môže byť akútna s rýchlym nástupom príznakov po príjme toxickej látky. Príznaky sú zväčša celkové – hnačka, nechutenstvo, zvýšený príjem tekutín, triaška, nervové poruchy (ataxia, kŕče, paralýzy…).

Pri odstránení príčiny a podaní absorpčných látok ako čierne uhlie, bentonit a pod. (CARBOfito) na vyčistenie tráviaceho traktu a látok podporujúcich pečeň a obličky (vitamíny skupiny B, NEFROVET, SILIVET) sa zdravotný stav rýchle upraví, ak nedošlo k poškodeniu nervov a vnútorných orgánov (podľa charakteru jedovatej látky).

Pri chronických otravách sa príznaky vyvíjajú pomaly, prejavujú sa zväčša nechutenstvom, niekedy aj hnačkou, zvýšený býva príjem vody, postupným chradnutím, zvýšenou vnímavosťou na infekcie, znížením alebo zastavením znášky niekedy aj nervovými príznakmi, ktoré sú výraznejšie pred úhynom.

Pri chronických otravách sa toxické látky postupne (v malých dávkach) kumulujú hlavne v pečeni a v telovom tuku aj v nervovom tkanive.

Postupne sú poškodzované vnútorné orgány predovšetkým pečeň, obličky, pohlavné orgány, tráviace orgány, pankreas, nervy – podľa charakteru toxickej látky. Liečba takéhoto stavu je zdĺhavá, spočíva v odstránení príčiny, dlhodobejším podávaním HUMAC NATUR a diétnym kvalitným kŕmením aj s probiotikami (PROPOUL) a rastlinných prípravkami na podporu regenerácie a činnosti pečene a obličiek (SILIVET, NEFROVET…).

Liečba je dlhodobá a niektoré zvieratá, u ktorých už došlo k degeneratívnym zmenám na vnútorných orgánoch a nervovom tkanive môžu neskôr uhynúť alebo mať dlhodobé následky.

Otravy spôsobujú aj parazitárne infekcie a rôzne mikroorganizmy, ktoré produkujú jedy, napr. škrkavky, stafylokoky, streptokoky a ďalšie.

Pri silnej invázií ich toxíny spôsobujú príznaky otravy – nervové poruchy, poškodenia pečene, obličiek…

Choroby spôsobené nesprávnou zoohygienou a zootechnikou sa prejavujú zvýšenou vnímavosťou na infekčné choroby alebo rôznymi poraneniami, deformáciami končatín, zobáka, obstipáciou hrvoľa alebo žalúdkov cudzími predmetmi, poruchami chôdze, znášky…

Pri riešení akýchkoľvek zdravotných problémov je potrebné preveriť zoohygienické a zootechnické podmienky v chove!

Reprodukčné poruchy a ich prevencia

Prevencia:

– Odčervovanie hydiny – preventívne dvakrát do roka na jar a na jeseň. Potrebu a kvalitu odčervenia sa odporúča preveriť koprologickým vyšetrením. Správna asanácia prostredia vzhľadom na prítomnosť medzihostiteľov a vývojových cyklov parazitov.

– Dostatok kŕmidiel a napájačiek, dostatok priestoru, miesto na popolenie. – Plnohodnotné kŕmenie (PROPOUL – podpora trávenia, úprava črevnej mikroflóry…).

– Odstránenie poškodených technológií, aby nedochádzalo k poraneniam. Liečba:

– Preverenie prítomnosti ektoparazitov – odstránenie (EKOSIP) –

Zníženie intenzity osvetlenia.

– Izolácia zvierat, ktoré sú napádané alebo aj zvierat, ktoré napádajú. Izolácia poranených jedincov.

– Pridanie NaCl 2 –3% do krmiva na 3 až 5 dní.

Namiesto soli v krmive sa osvedčilo podanie hovädzieho bujónu do pitnej vody (približne jedna kocka na 5 litrov pitnej vody, 3 –5 dni), čím sa zvýši obsah soli aj bielkovín. Pri podávaní soli treba dbať na dostatočný prísun čistej pitnej vody!

– Podávanie vitamínov a minerálnych prísad. PLASTIN je vhodný pre nosnice v znáške, VITAPLASTIN pre malé a rastúce zvieratá. Osvedčil sa prípravok CARNIFARM

– Zaujať zvieratá – možnosť hrabania – podanie gritu, piesku, zeleného krmiva a pod. Príčiny požierania vajec bývajú spojené s nedostatočnou kvalitou vaječnej škrupiny, ktorá môže byť poškodená už pri znesení vajca – vajce bez škrupiny, nedostatočne tvrdá škrupina, deformovaná škrupina. Po znesení sa škrupina vajca môže poškodiť vonkajšími vplyvmi – poškodené znáškové hniezda, znesenie vajca mimo hniezda na tvrdý povrch a pod. Poškodené vajce sliepky radi požierajú a neskôr si vytvoria návyk. Príčinou požierania vajec môže byť aj nekvalitné kŕmenie, karencie živín, minerálnych látok alebo naopak podávanie veľkého množstva nedostatočne rozomletých vaječných škrupín. Prevencia: – Odstránenie možnosti poškodenia vajec pri znesení.

– Dostatočné množstvo nepoškodených znáškových hniezd umiestnených na pokojnom mieste.

– Plnohodnotné vyvážené kŕmenie.

– Prevencia a liečba zápalových procesov vo vaječníkoch (infekčná bronchitída, EDS – infekčný pokles znášky, iné infekcie). – Skrátenie zobáka. Liečba: – Izolovanie nosníc ktoré vajcia požierajú, pre nebezpečie rozšírenia zlozvyku na ostatné zvieratá.

– Odstránenie príčin, ktoré vedú k poškodeniu vajca po znesení.

– Zatemnenie znáškových hniezd.

– Odstránenie príčin znášania vajec s nekvalitnými škrupinami – liečba zápalového ochorenia vajcovodu, úprava kŕmnej dávky (PROPOUL, NEFROVET sol.). Podanie vitamínov A,D,E, C (ADESOL, AMINOVIT, CARNIFARM) a minerálnych látok (PLASTIN) Ak je na základe diagnózy potrebné zvieratám podať lieky – antibiotiká, sulfonamidy, antiparazitiká atď., je nevyhnutné dodržať ochranné lehoty použitých liekov na mäso a vnútornosti, ktoré sú stanovené pre jednotlivé druhy zvierat! Ak liek nemá stanovené ochranné lehoty pre niektorý druh zvierat, tak sa nemá pre ten druh použiť alebo dodržať ochrannú lehotu minimálne 28 dní od ukončenia používania lieku.

Dodržiavaním ochranných lehôt chovateľ chráni svoje zdravie, zdravie svojej rodiny a ľudí, ktorí produkty z liečených zvierat budú konzumovať. Po podávaní liekov je vhodné podporiť u liečených zvierat regeneráciu pečene, obličiek (SILIVET) a črevnej mikroflóry (PROPOUL).